Anafylaxia – alergický šok
Prvou zaznamenanou obeťou nafylaktického šoku bol egyptský faraón Meni pred vyše 4000 rokmi. Hieroglyfický nápis na jeho hrobke oznamuje, že zomrel krátko po bodnutí osou.
Pojem anafylaxia zaviedol v roku 1902 istý francúzsky lekár, ktorý ho odvodil od dvoch gréckych slov. Ide o vystupňovanú alergickú reakciu mimoriadnej intenzity. Jej príznaky – približne v nasledujúcom poradí – sú:
- svrbenie celého tela,
- výsyp žihľavky kdekoľvek na tele,
- celkový opuch podkožia, spôsobený únikom tekutiny z vlásočníc do tkanív (angiodém),
- občasný chrapot v dôsledku opuchu hrdla,
- v ojedinelých prípadoch kýchanie a upchatý nos alebo problémy s očami,
- problémy s dýchaním, prehĺtaním či rozprávaním,
- sčervenená tvár a celkový pocit tepla,
- rýchly pulz, búšenie srdca,
- úzkosť, dezorientácia a pocit blížiacej sa smrti,
- kŕčovité bolesti brucha, pomočenie alebo hnačka,
- závraty, mdloby a bezvedomie v dôsledku náhleho poklesu krvného tlaku.
Od prvých príznakov až do konca, často definitívneho, môže uplynúť menej než hodina. Okamžitá pomoc je životne dôležitá. Niekedy nastupujú príznaky omnoho pomalšie a môže trvať hodinu i viac, kým sa anafylaktická reakcia rozvinie. No aj v tomto prípade je mimoriadne závažná.
Neskoršie štádiá reakcie sa nazývajú anafylaktický šok. Niekedy sa opisujú ako ťažká systémová reakcia. „Systémová“ znamená, že sa týka celého tela (pretože alergény sa šíria krvným obehom), a nielen jeho časti, ako je to pri styku s kontaktným alergénom.
Kožná systémová reakcia na rozdiel od ťažkej systémovej reakcie postihuje iba kožu a vyvoláva len prvé tri príznaky. Niektorí lekári používajú pojem anafylaxia v užšom význame, teda len na označenie anafylaktického šoku.
Anafylaxia môže zabíjať rôznymi spôsobmi:
- drastickým poklesom krvného tlaku,
- opuchom hrdla,
- smrteľným zásahom astmy.
Podľa výskumov patrila väčšina pacientov, ktorí zomreli na následky anafylaktického šoku, k astmatikom. Ďalšou možnou príčinou smrti, najmä u starších ľudí, je zlyhanie srdca v dôsledku anafylaxie.
Pacientom s ťažkým anafylaktickým šokom hrozí tiež nebezpečenstvo zlyhania obličiek alebo poškodenia mozgu.
Existuje mnoho príčin anafylaxie:
- Potravinová alergia
- Alergia na bodnutie hmyzom alebo hadí jed. Anafylaktický šok môže nastať aj vtedy, ak sa rana vyčistí.
- Alergia na latexovú gumu. Tá postihuje najčastejšie zdravotníkov používajúcich gumené rukavice a deti, ktoré prekonali viacero operácií. U senzibilizovaných osôb sa môže vyvinúť reakcia na balóniky, gumené pásky, prezervatívy a gumené rukavice.
- Liekové alergie, najčastejšie na penicilín.
- Očkovacie látky, čo býva zriedkavé.
- Výťažky používané pri imunoterapii.
- Kožné testy, hoci to nie je obvyklé. Anafylaxia je častejšia pri intradermálnych testoch, keď sa alergén aplikuje do kože.
- Alergia na látky používané pri rôznych lekárskych výkonoch, napríklad jódové kontrastné látky, ktoré sa podávajú pred niektorými röntgenovými vyšetreniami.
- Fyzická námaha- zvyčajne vysiľujúca, hoci niekomu stačí iba chôdza alebo hrabanie lístia. Popri zvyčajných príznakoch anafylaxie sa môžu objaviť aj silné bolesti hlavy, výrazné potenie a dusenie. Niektorí jedinci sú takto postihnutí iba pri pôsobení ďalších spúšťacích faktorov.
- Chlad – zriedkavá a vystupňovaná forma chladovej žihľavky. Zvyčajným podnetom je plávanie v studenej vode, keď môže anafylaxia viesť k utopeniu. Osoby, ktoré prekonali silnú chladovú žihľavku, musia byť pri plávaní v prírode veľmi opatrné, lebo žihľavka by mohla prejsť do anafylaxie vyvolanej chladom.
- Lieky, ktoré sa používajú na liečenie srdcových chorôb, tzv. betablokátory, môžu premeniť ľahkú alergickú reakciu na ťažkú anafylaxiu tým, že znemožňujú telu, aby sa samo bránilo.
Okrem uvedených príčin anafylaxie existujú ešte prípady idiopatickej anafylaxie, pri ktorej sa nepodarilo nájsť možného pôvodcu. Pacientov s touto záhadnou diagnózou nie je málo. Vo väčšine prípadov však nejde o psychologickú príčinu. Našťastie, ochorenie sa končí smrťou len veľmi zriedkavo.
Pri anafylaxii vyvolanej námahou môže byť odhaľovanie príčiny mimoriadne náročné. Niektorí jedinci reagujú na námahu iba vtedy, keď sa predtým najedli alebo keď požili určitú potravinu, napríklad kôrovce, alkohol, paradajky, syr, zeler, jahody, pšenicu alebo broskyne – aby sme vymenovali aspoň najčastejších vinníkov. Môže však ísť o akúkoľvek potravinu, ktorá sa väčšinou dá zistiť pomocou eliminačnej diéty.
U niektorých osôb je popri reakcii na námahu nevyhnutný ešte ďalší spúšťací faktor, napríklad liek podobný aspirínu alebo extrémne počasie. Treba zhotoviť podrobný záznam o tom, čo sa dialo pred začiatkom záchvatu.
Liečba
Mali by ste vyhľadať alergiológa, aby sa potvrdilo, že skutočne trpíte na anafylaxiu, a aby sa zároveň zistila – ak je to možné – je príčina. V záujme vlastnej bezpečnosti noste stále so sebou injekciu s adrenalínom a informáciu o svojej chorobe. To prvé vám pomôže, ak by sa záchvat zopakoval, a to druhé vám poslúži, ak by vás previezli do nemocnice v bezvedomí. Mimoriadne dôležité je to najmä v prípade alergie na latex (lekári musia vedieť, že by vás chirurgické rukavice mohli zabiť), penicilín a iné lieky či jódové kontrastné látky.
Veľkú pozornosť treba venovať spúšťacím faktorom predovšetkým vtedy, keď sa už anafylaktický šok objavil v minulosti. Ak máte alergiu na lieky, vždy to oznámte zdravotníckemu personálu, ktorý sa o vás stará (aj zubárovi). V prípade spúšťacích faktorov, ktorým sa dá ťažko vyhnúť (najmä bodnutie hmyzom), môže byť užitočná imunoterapia, ale musí sa pri nej postupovať veľmi opatrne.
Vyhýbať sa akejkoľvek námahe nie je vhodné. Aj ľudia trpiaci anafylaxiou by mali zostať v dobrej kondícii. Ak na vás nepriaznivo pôsobí extrémne počasie, je vhodné cvičiť vnútri. Pred začiatkom telesnej aktivity vám môže významne pomôcť užitie liekov, napríklad antihistaminík a kromoglykátu, ktoré sú celkom bezpečné aj pri dennom užívaní. Určite je lepšie použiť túto preventívnu liečbu, ako sa v pravidelných intervaloch uchyľovať k injekciám adrenalínu.
Osoby s ktorými športuje by mali vedieť o vašich zdravotných problémoch, aby v prípade potreby neváhali zavolať sanitku. Ak ste v minulosti prekonali ťažkú anafylaktickú reakciu, nemali by ste behať sami. Rovnako opatrné by mali byť osoby trpiace na astmu vyvolanú námahou. Našťastie, anafylaxia spôsobená námahou často odznie po určitom čase aj sama. Táto istá pozitívna zmena môže nastať aj pri chladovej anafylaxii a niektorých potravinových alergiách u detí. Pre ostatné druhy anafylaxie to však neplatí.
Anafylaktoidná reakcia
Pri masívnom vyplavení histamínu zo žírnych buniek, na ktorom sa nezúčastňujú protilátky IgE, dochádza k anafylaktoidnej reakcii. Veľmi sa podobá na anafylaxiu a môže byť rovnako smrteľná.
Takáto reakcia môže napríklad nastať po podaní séra proti hadiemu jedu, ak ho pacient už v minulosti dostal. Sérum vyvolá tvorbu imunokomplexov v takom množstve, že celkom spotrebujú bielkoviny, tzv. komplement, čo spustí reakciu žírnych buniek. Anafylaktoidné reakcie môžu byť vyprovokované aj nepravými potravinovými alergiami a otravou histamínom.