Vláda zneužíva pandémiu proti zamestnancom
Monika Uhlerová je od roku 2016 viceprezidentkou Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ) a zároveň je podpredsedníčkou Hospodárskej a sociálnej rady SR. Absolvovala Fakultu politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, doktorát získala na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Na UMB v rokoch 2009 až 2018 prednášala predmety zamerané na problematiku záujmových a nátlakových skupín s dôrazom na odborové hnutie na Slovensku, v Európe a vo svete.
Máme pandémiu, ktorá spôsobuje aj veľké ekonomické problémy. Napriek tomu ste však trvali na navýšení minimálnej mzdy? Prečo bolo potrebné na tom trvať?
Je prirodzené, že obhajujeme práva a záujmy zamestnancov a treba si uvedomiť, že nielen podnikatelia a zamestnávatelia sú ekonomicky a finančne zasiahnutí pandémiou. Veľmi výrazne sa dotkla aj zamestnancov. Som presvedčená o tom, že akákoľvek kríza je zvládnuteľná len, ak sa nesiaha na sociálne a mzdové štandardy zamestnancov a pracujúcich. Mnohé štúdie, ktoré sa zmeriavali na obdobie ekonomickej a finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009 dokázali, že práve krajiny, ktoré boli takzvane sociálnejšie, zvládli túto krízu oveľa lepšie ako tie, ktoré boli menej štedré a okliešťovali práva zamestnancov a iných sociálnych skupín.
Pokiaľ ide o problematiku minimálnej mzdy na Slovensku pre rok 2021, my sme nežiadali nič výnimočné. Trvali sme len na dodržaní zákona a automatu, ktorý bol v zákone zakotvený. Teda na tom, aby bola minimálna mzda 60 percent z priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorá rastie. Žiadali sme teda len také navýšenie, aby sa dodržalo toto ustanovenie zákona. Nestalo sa tak. To, ako bola napokon minimálna mzda prijatá pre rok 2021, jednoznačne dokazuje ústretovosť vlády smerom k zamestnávateľom, nie smerom k zamestnancom. Bola schválená na úrovni 623 eur, ale je potrebné hovoriť aj o ďalších súvislostiach, na ktoré je minimálna mzda naviazanú a to sú príplatky za prácu v noci, v sobotu a v nedeľu a stupne minimálnej mzdy resp. minimálne mzdové nároky odvíjajúce sa od náročnosti práce zakotvené v Zákonníku práce. Tieto sa tiež výrazne upravovali a ich znižovanie ublíži niekoľkým státisícom zamestnancov.
Máte teda pocit, že sú tu skupiny, ktoré sa snažia pandémiu zneužiť?
Ja by som povedala, že už od začiatku vypuknutia pandémie sa pod rúškom rôznych protiepidemiologických opatrení prijímala aj legislatíva, ktorá s pandémiu vôbec nesúvisí. Navyše sa to robilo bez štandardného legislatívneho procesu. My sme to kritizovali už od marca. Vtedy sa napríklad menil Zákonník práce bez akejkoľvek diskusie s odbormi a vláda v tom aj ďalej pokračuje. Toto je veľmi nebezpečný trend, keď sa bez odbornej diskusie prijímajú zákony, ktoré s pandémiou vôbec nesúvisia, ale zasahujú do práv zamestnancov, do ich už vydobytých sociálnych štandardov. Takým posledným príkladom je takzvané druhé Sulíkovo kilečko. Tam sú stovky opatrení, z ktorých množstvo znižuje ochranu zamestnancov, ale tiež spotrebiteľov, čo sa dotýka každého z nás. Tvária sa, že chcú pomôcť zamestnávateľom, odbyrokratizovať podnikanie, ale ide to na úkor práv zamestnancov a to je veľmi nebezpečné.
Začali ste zbierať podpisy pod petíciu za vyhlásenie referenda na ochranu práv zamestnancov a zachovanie postavenia odborov na Slovensku. Ako ľudia reagujú na vašu iniciatívu?
Určite máme ambíciu vyzbierať potrebných 350-tisíc podpisov, ktoré sú predpokladom na vyhlásenie referenda. Ľudia reagujú veľmi pozitívne, pretože si uvedomujú aj na základe našej komunikácie, že ostatné legislatívne opatrenia z dielne Ministerstva práce, ktoré boli schválené vládou a sú momentálne v parlamente, zasahujú do ich zamestnaneckých práv. Myslím, že medzi ľuďmi cítiť veľkú mieru dezilúzie, nahnevanosti a frustrácie. Toto spôsobuje pozitívnu odozvu na nami vyhlásenú petíciu. Mohlo by to síce ísť aj rýchlejšie, ale aj naše aktivity nám komplikuje pandémia a s ňou súvisiace rôzne obmedzujúce opatrenia. Fyzicky zbierať podpisy sa totiž nedá, zbierame teda aspoň elektronicky. Ale keďže tam môžu byť rôzne právne pochybnosti o relevancii podpisov, radšej by sme to mali na papieri.
Spomínali ste Zákonník práce, vláda v ňom chystá ďalšie zmeny, ktoré kritizujete. V čom vidíte problém?
Návrh je momentálne v parlamente a poslanci o ňom budú diskutovať v druhom čítaní v januári. Veľký problém vidíme v zmenách, ktoré sa dotýkajú pôsobnosti odborových organizácií. Navrhuje sa, aby odborový orgán a jeho členovia boli v pracovnom pomere k zamestnávateľovi, u ktorého tá odborová organizácia pôsobí. To veľmi skomplikuje pôsobenie doterajších, ale aj zakladanie nových odborových organizácií. Nehovoria o tom, že je to aj porušenie medzinárodného dohovoru Medzinárodnej organizácie práce, v ktorom sa hovorí o tom, že legislatíva prijatá na národnej úrovni nemôže obmedzovať právo zamestnancov zakladať si odborové organizácie, ich fungovanie a pôsobnosť. Mnohé odborové organizácie u nás totiž pôsobia tak, že sú od zamestnávateľa finančnej nezávislé. Máme aj také typy odborových organizácií, že jedna zastupuje zamestnancov vo viacerých firmách, je to oveľa efektívnejšie, je takto silnejšia. Ak by bolo prijaté toto navrhované ustanovenie v Zákonníku práce, skomplikovalo by to pôsobenie organizácií. Uvidíme teda, ako sa s tým popasujú poslanci. Ak by to prešlo, určite sa obrátime aj na pani prezidentku, aby takéto zmeny nepodpísala a vrátila na prerokovanie.
KOZ má v náplni práce aj ochranu zdravia zamestnancov. Ako monitorujete, v akých podmienkach Slováci pracujú?
Odborové organizácie majú právo aj na výkon v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Nielen na úrovni samotnej KOZ máme špecialistov na BOZP, ale aj na úrovni jednotlivých odborových zväzov pôsobia odborníci na túto tému. Je to veľmi výrazná právomoc odborov a dôležitá činnosti, ktorú vykonávajú. Ukázalo sa to aj počas pandémie, keď sme boli počas prvej vlny konfrontovaní s nepripravenosťou na takúto situáciu, či už na úrovni štátu alebo na úrovni zamestnávateľov. Odbory tu zohrali veľmi dôležitú úlohu aj v informovanosti, získavaní ochranných a technických pracovných pomôcok a zabezpečenia vyhovujúcich podmienok na prácu.
Ako môžete pomôcť zamestnancom, ktorí pracujú v alergénnom prostredí?
Poskytujeme nielen členom odborov, ale aj širokej verejnosti prostredníctvom klientskeho centra odborov pracovno-právnu poradňu. Ak teda majú zamestnanci pocit, že si s niečím nevedia rady, môžu sa na nás obrátiť prostredníctvom online formulára na stránke KOZ s otázkou, podnetom, žiadosťou na riešenie. Poskytujeme poradenstvo aj v oblasti ochrany zdravia, otázku vždy posunieme našim špecialistom.
Autor: Eva Sládková