Vedci sa cítia byť ignorovaní
Biochemik a riaditeľ firmy MultiplexDX Pavol Čekan je v čase pandémie koronavírusu jednou z najvýraznejších vedeckých osobností u nás. Jeho spoločnosť vyvinula PCR test, pričom 250 000 kusov darovala štátu. Pred epidémiou bol celosvetovo známy ako úspešný vedec, ktorý sa venuje výskumu diagnostiky rakoviny prsníka. Dlhé roky žil v USA a na Islande, ale rozhodol sa vrátiť na Slovensko.
Podľa vás sa bude padnemická situácia v nasledujúcich týždňoch zhoršovať. Na čo sa teda máme pripraviť?
Vývoj pandémie je vždy veľmi dynamický a predvídať, čo bude, je ako veštenie z vešteckej gule. Každopádne môžeme len vychádzať z čísiel, ktoré máme teraz k dispozícii. Vieme, že nárast počtu hospitalizovaných v nemocniciach sa zastavil, ale zatiaľ nevieme, či teraz pôjde signifikantne dole alebo nedajbože hore. Druhá vec je, že január, február a marec sú vždy, aj v časoch, keď nemáme pandémiu, najťažšie mesiace pre starých ľudí. Vrcholia mnohé infekčné ochorenia a úmrtnosť je v týchto mesiacoch najvyššia. Veď aj slovenská múdrosť hovorí, že „marec, poberaj sa starec“. Ak počas týchto mesiacov nezrazíme COVID-19 dole, dá sa predpokladať, že situácia sa môže zhoršiť, ani nie tak v počte pozitívnych, ale práve v prevalencii tých, ktorí na toto ochorenie zomrú.
Nedávno ste sa vyjadrili, že žijeme v čase, keď je odborný fakt braný ako nepodstatný – naozaj to takto cítite?
V dnešnej situácii, kedy vlády všade na svete musia reagovať veľmi rýchlo, sa niekedy, a nie je to len vec Slovenska, vedci cítia byť ignorovaní. Dokonca vyšiel taký článok v The Economist, čo je rešpektovaný ekonomický časopis, kde vedci odpovedali, či sa cítia byť ignorovaní alebo nie. V krajinách, kde pandémiu zvládajú dobre, ako je Nový Zéland, Čína, Dánsko, Nórsko, či Južná Kórea vedci vraveli, že nie. Vlády ich tam naozaj počúvajú. Potom sú krajiny ako Veľká Británia alebo USA a tam sú vedci frustrovaní, že sa nejde podľa vedeckých metód. Je to taká zvláštna doba. Pandémia je vedecký a medicínsky problém, ale štáty sú vedené politikmi. Lenže tento pocit ignorácie vedeckého faktu je nielen o politikoch. Je to aj smerom k bežnej verejnosti. My povieme, že očkovanie je ten najlepší nástroj na zvládnutie pandémie a vidíte, na Slovensku sa väčšina ľudí nechce dať zaočkovať. To nie je len nejaký konflikt medzi vedcami a vládou, ale vo všeobecnosti, vedecký fakt je pre mnohých ľudí nepodstatný.
Na druhej strane, nikdy sa vedci toľko neobjavovali v médiách ako tento rok, sú z nich takmer celebrity. Dá sa teda povedať, že nám korona ukázala, kto je tu naozaj dôležitý? Pomohla kríza v niečom vedcom a vede?
Ľudia si dnes naozaj vyžadujú vedcov, aby sa vyjadrili, chcú počuť názor epidemiológa, biochemika, virológa a iných. Pandémia je vážny problém a práve vedci vedia identifikovať riešenie. Táto doba vyniesla vedcov hore a to je určite dobre. Pravdepodobne sa už nestane to, čo bolo doteraz bežné, že keď sa povedalo slovenský vedec, ľudia si nevedeli spomenúť ani na jedno meno. Dnes spoznali mnoho nových tvári, ako je Boris Klempa, Richard Kollár, Róbert Mistrík, Alexandra Bražinová, Pavol Jarčuška, samotný pán hygienik Ján Mikas a mnohí ďalší. No a to určite pomáha. Verejnosť vidí, že vedci sú dôležití. Bodaj by to malo pozitívny efekt aj v tom, že veda získa viac podpory a záujmu od štátu.
Dlhé roky ste žili na Islande, ale aj inde v zahraničí – ako tam vnímajú vedcov? Viete to porovnať so Slovenskom?
Dosť podobne. Napríklad na Islande je dnes veľká vedecká firma, na čele ktorej stojí profesor Kari Stefansson. On rozbehol masívne testovanie na ostrove a jeho hviezda vystrelila, je tam za celebritu, hrdinu národa. Island totiž aj vďaka nemu patrí ku krajinám, ktoré pandémiu zvládajú najlepšie.
Vážia si Islanďania zdravie viac ako my?
Ja som na Islande dokonca pracoval v starobinci a ľudia sa tam naozaj dožívali veľmi vysokého veku. Nebol problém stretnúť tam ľudí nad 90, 95 rokov. Ich priemerný vek dožitia je oveľa vyšší ako na Slovensku. To pramení aj z toho, že majú čistejší vzduch, vodu, zdravšie sa stravujú. Veľa času trávia vonku, jednoducho majú lepší životný štýl. Ďalšia vec je, že aj keď Island vôbec nemá povinné očkovanie, napriek tomu tam drvivá väčšina populácie je zaočkovaná. Funguje tam niečo ako historické pamäť. Ľudia si veľmi dobre pamätajú mor lebo choleru, keď väčšina obyvateľstva počas epidémií týchto ochorení zomrela. Islanďania vedia, že ak existuje niečo, čo ich vie zachrániť pred epidémiou, tak to naozaj treba využiť. Majú aj oveľa lepšie zdravotnícke kampane. Vôbec by som nebol prekvapený, ak v súvislosti s COVID-om bude Island patriť ku krajinám s najvyšším percentom zaočkovanosti.
Čo by ste na záver odkázali čitateľom? Kedy sa pandémia skončí a ako k tomu môžeme prispieť?
Som veľký optimista a verím, že budúce leto bude už úplne normále. Prispieť k tomu môžeme individuálnou zodpovednosťou, poctivým dodržiavaním R-O-R (rúška, odstupy, ruky), znížením mobility a samozrejme, ak cítime, že niečo na nás lezie, zostaneme doma. A keď príde vakcína, treba sa dať zaočkovať.
Autor: Eva Sládková
Foto: Pavol Čekan