Zdravotníci sú na bojisku a cítia absenciu generála
Marian Kollár vyštudoval Lekársku fakultu UK v Bratislave. Svoju prax začal ako všeobecný lekár, neskôr zmenil odbor na gynekológiu a pôrodníctvo. V roku 1996 spoluzakladal Lekárske odborové združenie, v roku 2000 sa stal jeho predsedom a túto pozíciu s krátkou prestávkou zastával až do roku 2012, kedy bol zvolený za prezidenta Slovenskej lekárskej komory. V roku 2016 bol vo funkcii opätovne potvrdený.
Slovensko čelí pandémii nevídaných rozmerov, takú si ľudia 20. a 21. storočia nepamätajú. Čo podľa vás táto kríza odhalila o našom zdravotnom systéme?
Odhalila niekoľko vecí, ale jednu zásadnú. Presvedčili sme sa o tom, že posledných 10 až 15 rokov zdravotníctvo vôbec nebolo prioritou, čo sa nám teraz ukázalo v plnej nahote. Vidíme všetky nedostatky, úskalia a hlavne problémy, na ktoré sme my, lekári, upozorňovali niekoľko desiatok rokov.
To sú ktoré?
Nedostatok personálu, slabé finančné zabezpečenie, nefungujúca ambulantná sieť, nefungujúca sieť nemocníc, staré nemocnice, nedostatočné materiálno – technické vybavenie, nedostatočné vzdelávanie lekárov, ale aj slabá úroveň poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom.
Aj prístup k moderným inovatívnym liekom máme na Slovensku horší ako v mnohých iných okolitých krajinách. Prečo je to tak?
Je to aj tým, že tu je nedostatok záujmu o to, robiť špičkovú medicínu a liečiť ľudí inovatívnymi, najmodernejšími liekmi, to po prvé. A po druhé je to výsledok nezáujmu o zdravotníctvo ako rezort. Korona nám ukázala, že zdravotníctvo nemôžeme brať len na základe akéhokoľvek ekonomického rozmeru. Teraz zažívam aj také trochu zadosťučinenie. Keď bola vlani Slovenská lekárska komora proti stratifikácii nemocníc, všetci si ťukali na čelo, že čo vlastne chceme, veď my brzdíme tú najdôležitejšiu reformu slovenského zdravotníctva. Dnes ale vidíme, že ak by sa stratifikácia presadila a korona by prišla o dva-tri roky, keď by sa začali napĺňať výsledky stratifikácie, situácia by bola absolútne katastrofálna. My predsa nemôžeme rátať v zdravotníctve s obložnosťou na 80 a viac percent. My musíme mať rezervy, či už personálne, lôžkové alebo materiálne. Pandémia nám odhalila, že musíme začať robiť zásadné zmeny v zdravotníctve, ale že ich nesmú robiť politici a záujmové skupiny, ale odborníci.
Aj vy teda uznávate, že nejakú reformu naše zdravotníctvo potrebuje. Prečo teda doteraz neboli žiadne pokusy nejako výraznejšie úspešné. A ako by mala reforma vyzerať?
Poviem to trošku inak. Slovenské zdravotníctvo doteraz v drvivej väčšine riadili biele kone, ľudia, ktorí tomu nerozumeli, ale boli dosadení. Dosadili ich silné skupiny, ktoré mali v zdravotníctve svoje záujmy. My, ako Slovenská lekárska komora, máme plán, chuť a aj dostatočný odborný a personálny potenciál na to, aby sme spravili reformu v prospech pacientov a v záujme lekárov. To sú dva základné piliere, na ktorých musí stáť.
Keďže sme portál pre alergikov, pozrime sa aj na túto oblasť. Teraz v čase korony viacerí pacienti avizovali, že sa k zdravotnej starostlivosti dostávajú ťažšie ako inokedy. Je to podľa vás náhoda a len ojedinelé prípady, alebo aj tu vidíte systémové zlyhania?
Nepovedal by som, že je to náhoda, vychádza to z aktuálnej situácie a systému. Máme strašne veľa inštrukcií, mnohé protichodné. Priznám sa, že kolegovia sa na nás obracajú s otázkami, čo môžu vlastne robiť a čo nie, ktorých pacientov môžu ošetriť, či majú od nich pýtať výsledok testu na COVID, či môžu ošetriť aj pozitívnych… Je to množstvo otázok, avšak to, čo platilo včera, dnes už neplatí. A čo je najhoršie, nielen špecialisti v ambulanciách majú tieto problémy. Podobné je to aj v nemocniciach. Ja hovorím že, v tejto chvíli sme na bojisku a cítime absenciu generála.
Počet alergikov pribúda, ako to zmeniť? Dá sa to?
Ja nie som alergológ, ale všeobecne platí, že počet alergií, a hlavne u detí, každoročne pribúda. Je to však nielen problém Slovenska, je to takto na celom svete. Dôvodom je naša životospráva, životný štýl, chémia, ktorej sa všade veľa, a tiež zmena klímy. Toto je problém, s ktorým sa už snažíme pasovať, ale budeme mu musieť dať vyššiu prioritu.
Čo by ste odkázali pacientom? Čo môžeme my sami urobiť preto, aby sme sa vyhli alergickým ochoreniam? Na to je jediné riešenie, obrátiť sa na odborníkov a počúvať ich. Ak nemáte zdravie, nemáte de facto nič a to nie je fráza. Budeme musieť chcieť zdravotníctvo posunúť na piedestál. Musíme sa obrátiť na tých čo majú nielen ambíciu, ale aj potenciál a danosti na to, aby to zmenili.
Autor: Eva Sládková