Dojčenie a potravinová alergia
Potravinové alergie trápia podľa štatistík nemalé percento populácie a vyskytujú sa predovšetkým u detí. Na ich vývoj majú vplyv aj dojčenie a príkrmy. Dôležitú úlohu zohráva, do akého veku je dieťa dojčené a aj to, kedy mu dáme prvý raz ochutnať aj niečo iné, než materské mlieko. Odborníci radia s dojčením to nepreháňať a s príkrmami neotáľať. Aj tu však platí – všetko s mierou.
Dojčenie predstavuje tú najideálnejšiu výživu v prvých mesiacoch života dieťaťa. Materské mlieko obsahuje oligosacharidy či prebiotiká a pozitívne ovplyvňuje črevnú flóru. Zároveň tiež pomáha detskému organizmu, aby si zvykal na rôzne potravinové alergény aj alergény z vonkajšie prostredia. Práve preto by počas prvých štyroch mesiacov života mali byť deti výlučne dojčené. Dojčenie má veľký význam u rizikových detí. Teda takých, ktoré majú pozitívnu rodinnú anamnézu a alergiou trpia ich rodičia alebo súrodenci. Dokázalo sa totiž, že dojčenie u nich znižuje riziko alergie a tiež výskyt atopického ekzému. Štvor – až šesťmesačné dojčenie bez diétnych obmedzení matky a bez zavedenia ďalších potravín do stravy dieťaťa predstavuje prevenciu proti alergii na bielkovinu kravského mlieka a iných potravinových alergií, ale tiež chráni pred vznikom infekčných chorení, obezity či metabolického syndrómu. Výlučné dojčenie by však nemalo trvať dlhšie ako 7-9 mesiacov. Presiahnutie tohto obdobia môže mať práve opačný efekt a je spojené s výskytom väčšieho množstva atopického ekzému a iných alergických ochorení.
Materské mlieko versus iné typy mliek
Ak mamička z rôznych dôvodov dojčiť nemôže, má na výber z množstva značiek dojčenskej výživy. Existujú rôzne mlieka obohatené o minerály, probiotiká či prebiotiká. Ak dieťa pochádza z rizikovej rodiny, odporúča sa podávanie hydrolyzovaných formulí. Sú to špeciálne upravované mlieka, kde je bielkovina kravského mlieka štiepená. Existujú aj hypoalergénne mlieka. Vždy je však na mieste poradiť sa s pediatrom. Neupravované kravské mlieko sa odporúča podávať až po 12 mesiacoch života dieťaťa. Obsahuje totiž málo železa. Skoré zavedenie neupraveného mlieka preto môže vyvolať mikrokrvácanie z črevnej sliznice. Materské mlieko, prípadne vhodne upravovaná mliečna formula pre dojčatá má teda zostať hlavným zdrojom mlieka do 12 mesiaca života dieťaťa. V prípade rizikových detí sa neodporúča podávať ani iné neupravované živočíšne mlieka, lebo hrozí skrížená reaktivita. Na trhu je však dostupné upravované kozie mlieko pre dojčatá. Ak je dieťa alergické na bielkovinu kravského mlieka, treba sa poradiť s lekárom a siahnuť po špeciálne upravovaných či aminokyselinových formulách. Alergológovia však neodporúčajú v rámci prevencie podávať najmenším deťom sójové mlieko.
Kedy začať s príkrmami a čo a kedy dieťa môže jesť
V 80. rokoch 20.storočia platil úzus, že mlieko by sa malo zavádzať do stravy po prvom roku života dieťaťa, vajcia po druhom roku, orechy a ryby po treťom roku. No dnes už to, s výnimkou kravského mlieka, neplatí. Viaceré štúdie nepotvrdili vplyv neskorého zavádzania týchto potravín v neskoršom veku na vývoj alergií. Už v roku 2008 publikovali odborníci závery, že v tomto prípade nie sú presvedčivé dôkazy o znížení rizika rozvoja alergie. Zavádzanie potravinových alergénov do stravy dieťaťa sa dnes odporúča už medzi 4-6 mesiacmi veku, ešte počas dojčenia. Práve rôznorodosť potravín znižuje riziko rozvoja alergií, ale aj ekzému, astmy či nádchy. Účinnou ochranou proti ekzému sú aj probitiká či prebiotiká. Avšak pri prevencii potravinovej alergie ako takej sa ich účinok zatiaľ nepotvrdil.
Podcasty a blog pripravila sieť domácich potravín KRAJ v rámci projektu Život bez obmedzení. KRAJ je partnerom Slovenskej asociácie alergologických a astmatických pacientov.
