Antihistaminiká
Antihistaminiká boli zavedené do praxe v roku 1947 a dodnes sa používajú vo veľmi širokom meradle. Preto je ich bezpečnosť mimo akejkoľvek pochybnosti. Väčšina antihistaminík nemá závažné nežiadúce účinky a ich užívanie nevyvoláva u pacientov obavy. V najhoršom prípade majú niektoré druhy slabé vedľajšie účinky, napríklad ospalosť, ktorá však obvykle časom ustúpi.
Tie lieky sú vhodné najmä pri sennej nádche a pri ďalších nosných alergiách (celoročná chronická nádcha). Používajú sa aj pri chronickej žihľavke, niekedy v kombinácii s ďalšími, ktoré blokujú histamín.
Pri astme sa antihistaminiká nepoužívajú, pretože ich účinok je pomerne slabý. Pravdepodobne to zapríčiňuje veľké množstvo chemických látok, ktoré sa podieľajú na mechanizme astmatického záchvatu.
Ak trpíte na anafylaxiu, môžete v prípade núdze použiť antihistaminiká v roztoku alebo žuvačke, môžete v prípade núdze použiť antihistaminiká v roztoku alebo žuvačke, môžete v prípade núdze použiť antihistaminiká v roztoku alebo žuvačke. Iba to však na liečbu anafylaktického šoku nestačí – ohrozené osoby musia mať pri sebe injektor s adrenalínom.
V minulosti niektorí lekári predpisovali antihistaminiká pri atopickom ekzéme, a to najmä kvôli tlmivému účinku. Najnovšími štúdiami sa zistilo, že antihistaminiká sú u malých detí s atopickým ekzémom naozaj užitočné, pretože popri priaznivom vplyve na kožu znižujú možnosť neskoršieho vzniku astmy.
Antihistaminiká sa väčšinou užívajú ako tabletky alebo kapsuly. Pre deti sú určené sirupy a kvapky bez cukru. Môžu sa aplikovať aj v podobe sprejov a očných kvapiek. Tie sa používajú najmä na liečbu sennej nádchy a alergického zápalu spojiviek, ktorý často sprevádza sennú nádchu.
Bez lekárskeho predpisu sa predávajú krémy alebo gély obsahujúce antihistaminiká. Sú určené napríklad na liečbu bodnutia hmyzom, t.j. na bežné a slabé nealergické reakcie. Tieto prípravky sa neodporúčajú pri atopickom ekzéme a pri iných alergických chorobách, ktoré postihujú kožu. Nielenže zvyčajne nepomôžu, ale môžu stav kože zhoršiť, pretože pri ich pravidelnom používaní sa ľahko vytvorí precitlivenosť na antihistaminiká.
Ako účinkujú antihistaminiká
Histamín je jednou z najdôležitejších chemických látok, ktoré sa uvoľňujú pri alergických reakciách. Viaže sa na špeciálne receptory v určitých častiach tela, čím vyvoláva rozličné reakcie. Antihistaminiká fungujú veľmi jednoducho: viažu sa na rovnaký receptor ako histamín, ale nijako neúčinkujú. Obsadzujú tak vlastne receptory, na ktoré sa už potom nemôže naviazať histamín.
Nanešťastie, platí to aj naopak – tam, kde sa už naviazal histamín, nemôžu sa naviazať antihistaminiká. Preto je veľmi dôležité, aby ste liek užili ešte predtým, ako sa stretnete s alergénom. Antihistaminikum môže účinkovať aj vtedy, keď sa užije pri prvých príznakoch (kýchaní alebo svrbení), ale efekt nebude taký výrazný, ako keby sa liek užil pred kontaktom alergénom.
Správny prístup k liečeniu sennej nádchy predpokladá, že antihistaminiká začnete užívať dva až tri týždne pre začiatkom peľovej sezóny. Lieky by ste mali užívať dovtedy, kým sa neskončí peľová sezóna. Môžete tým značne ovplyvniť mieru svojich ťažkostí.
Vedľajšie účinky antihistaminík
Staršie typy antihitaminík, účinkujú pomerne nešpecificky, pretože sa viažu na odlišné druhy receptorov, teda nielen na receptory pre histamín. Následkom sú nežiadúce vedľajšie účinky, a to ospalosť a zhoršená koordinácia. Tieto účinky samy o sebe nie sú dôvodom na obavy, ale pri niektorých činnostiach, ako je práca na stroji alebo riadenie motorového vozidla, môžu byť nebezpečné. Preto sa týmto činnostiam vyhýbajte, kým si nebudete istí, ako reagujete na antihistaminikum. Majte tiež na pamäti, že antihistaminikum môže zosilniť účinky alkoholu.
V ojedinelých prípadoch môžu antihistaminiká pôsobiť opačne, to znamená, že skôr povzbudzujú, ako utlmujú. Najpravdepodobnejšie je to u detí a starých osôb. Tieto problémy sa často vyriešia znížením dávky. Užívanie starších druhov antihistaminík môžu zriedkavo sprevádzať bolesti hlavy, sucho v ústach, rozostrené videnie, ťažkosti s močením, nervozita, trasenie rúk, žalúdočná nevoľnosť alebo hnačka. Niektorí muži trpia pri užívaní antihistaminík impotenciou, po prerušení liečby však tieto ťažkosti ustúpia.
Slabšie vedľajšie účinky antihistaminík, vrátane ospalosti, časom spravidla ustúpia, ale priaznivé účinky lieku zostávajú,. Preto sa oplatí pokračovať v liečbe aj vtedy, ak vás spočiatku trápia sprievodné príznaky. Mnohým ľuďom spôsobujú ťažkosti len niektoré antihistaminiká, a tak v prípade potreby vyskúšajte viacero druhov, aby ste zistili, ktorý vám najlepšie vyhovuje.
V poslednom období sa podarilo odstrániť problém ospalosti vývojom nových druhov liekov, tzv. netlmiacich antihistaminík, vyznačujúcich sa oveľa špecifickejším účinkom na histamínové receptory. Niektorí jedinci však trpia ospalosťou aj pri užívaní týchto liekov. No i v tomto prípade platí, že sa prípravky odlišujú svojimi účinkami. Ak vám jeden nevyhovuje, vyskúšajte iný.
Pri užívaní akéhokoľvek antihistaminika musia byť nanajvýš opatrní ľudia liečiaci sa na epilepsiu, Parkinsonovu chorobu, zelený zákal, zväčšenie prostaty, chorobu obličiek, ťažkosti s vyprázdňovaním močového mechúra, žalúdočné vredy, chorobu štítnej žľazy, porfýriu alebo na chorobu pečene. Ak trpíte na niektorú z uvedených chorôb, poraďte sa pred užívaním antihistaminík s lekárom.
Keby sa počas podávania antihistaminík objavila akákoľvek nezvyčajná vyrážka alebo keby sa pokožka stala citlivejšou na slnečné žiarenie, okamžite ich prestaňte užívať.
Pri dojčení nezabúdajte, že antihistaminiká môžu preniknúť do materského mlieka, pričom staršie druhy môžu u dojčaťa vyvolať ospalosť. Ale neublížia mu.