Alergia na lieky a iné nežiadúce reakcie na lieky

Čo je alergia na lieky?
Mnoho ľudí môže používať výraz „alergia na lieky“. Väčšina reakcií spôsobených liekmi sa správnejšie nazýva „nežiaduce reakcie na lieky“.

Skutočné alergie na lieky sú zriedkavé a spôsobené imunitným systémom.

Alergická reakcia je abnormálna reakcia imunitného systému na normálne neškodnú látku. Úlohou imunitného systému je nájsť cudzorodé látky, ako sú vírusy a baktérie, a zbaviť sa ich. Za normálnych okolností nás táto reakcia chráni pred nebezpečnými chorobami. Ľudia s alergiou na lieky majú nadmerne citlivý imunitný systém. Ich imunitný systém reaguje na liek, ako keby to bol útočník.

Imunitný systém tela vytvára protilátky nazývané protilátky imunoglobulínu E (IgE). Tieto IgE protilátky reagujú s látkami a spôsobujú príznaky alergie.

Čo spôsobuje nežiadúcu reakciu na lieky?
Existujú dve široké kategórie nežiaducich reakcií na lieky:

Skutočné alergické reakcie zahŕňajúce imunitný systém a IgE
(Toto sa vyskytuje u malého percenta ľudí.)

Nealergické reakcie
(Tieto reakcie nezahŕňajú alergiu alebo imunitnú reakciu na liek.)

Ako lekár diagnostikuje alergiu na lieky?
Ak si myslíte, že môžete byť alergický na liek, povedzte to svojmu lekárovi. Môže vám odporučiť návštevu alergológa (lekára, ktorý sa špecializuje na alergiu).

Alergológovia často stanovujú diagnózu len na základe pacientovej anamnézy a príslušných symptómov. Toto nazývame „klinická diagnóza“.

V mnohých prípadoch môžu mať pacienti reakciu pri súčasnom užívaní niekoľkých liekov. V týchto prípadoch, pokiaľ alergológ nedokáže identifikovať alergiu na jeden z liekov, neexistuje spôsob, ako zistiť, ktorý liek je ten zodpovedný. Lekár potom môže odporučiť vysadenie podozrivého lieku alebo liekov.

Alergické testy môžu byť užitočné len vtedy, keď je reakcia skutočnou alergickou reakciou. Pre špecifické lieky je k dispozícii testovanie na kontrolu IgE. Na stanovenie diagnózy lekár zváži vašu anamnézu, príznaky a akékoľvek výsledky testov.

Testy sú dostupné len pre malý počet liekov, ktoré spôsobujú tieto reakcie. Jedným z najspoľahlivejších testov, ktoré máme, je test na alergiu na penicilín.

Ak máte skutočnú alergiu alebo máte podozrenie na alergiu na liek, prestaňte liek užívať.

Aké sú príznaky alergickej reakcie v dôsledku alergie na lieky?
Skutočná alergia na lieky sa vyskytuje len u malého percenta ľudí. Môžu sa vyskytnúť aj iné typy imunitných reakcií na lieky.

Klasické alergické reakcie
Tieto reakcie sa vyskytujú ako iné typy alergických stavov, ako je astma alebo senná nádcha. Rozdiel je v tom, že liek má prístup do celého tela a nie len do dýchacieho traktu. Vyvoláva teda alergickú reakciu v celom tele. Klasické príznaky tohto typu reakcie sú:

Kožné reakcie: Najbežnejšou formou je žihľavka.

Generalizovaná reakcia: Tento druh reakcie môže zahŕňať mnoho telesných systémov. Ide o závažnú alergickú reakciu nazývanú anafylaxia. Zvyčajne sú prítomné žihľavky. Príznaky však môžu zahŕňať aj:

• Sipot (pískanie, pískanie pri dýchaní)
• Dýchavičnosť
• Opuch hrdla a úst
• Nevoľnosť
• Zvracanie
• Hnačka
• Kŕčové bolesti brucha
• Pokles krvného tlaku
• Mdloby

Anafylaxia je najzávažnejšia akútna forma liekovej reakcie.

Iné reakcie imunologického typu

Existujú aj iné spôsoby (ktoré nie sú klasickou alergickou reakciou), ako môže imunitný systém reagovať na liek. Napríklad protilátky proti niektorým liekom môžu zničiť červené krvinky. Táto deštrukcia červených krviniek môže spôsobiť anémiu. Najčastejším typom imunitných liekových reakcií sú kožné vyrážky (iné ako žihľavka). Zvyčajne to nazývame „vyrážky“. Pri týchto kožných reakciách koža sčervenie, je podráždená a môžu byť prítomné hrčky. Iné typy kožných reakcií sa môžu vyskytnúť v dôsledku liekov. Môžu sa vyskytnúť napríklad aj modriny a vredy.

Iné liekové reakcie – Nežiaduce reakcie nesúvisiace s alergiou
Existujú rôzne typy nežiaducich reakcií na lieky, ktoré nie sú skutočnou alergiou, vrátane:

• Predávkovanie: Pri predávkovaní sa užíva viac ako odporúčaná alebo predpísaná dávka. Reakcie v dôsledku predávkovania môžu byť škodlivé bez toho, aby si človek uvedomil, že sa to deje. Jedným z klasických príkladov je predávkovanie acetaminofénom. Predávkovanie môže ovplyvniť pečeň. Pacient často nevie, že reaguje na predávkovanie, až kým sa stav nestane vážnym a môže spôsobiť nezvratné poškodenie.
• Očakávané vedľajšie účinky: Mnohé lieky majú známe vedľajšie účinky. Klasickým príkladom sú niektoré antihistaminiká spôsobujú ospalosť u veľkého percenta pacientov, ktorí ich užívajú.
• Nepriame účinky: Dobrým príkladom nepriameho účinku je, keď antibiotiká spôsobujú stratu normálnych baktérií v čreve. Strata baktérií vedie k tomu, že osoba dostane hnačku.
• Liekové interakcie: K liekovým interakciám dochádza, keď má osoba vedľajšie účinky pri súčasnom užívaní dvoch liekov. Toto sa bežne vyskytuje, keď sa tieto dva lieky metabolizujú rovnakou cestou v pečeni. Napríklad pečeň metabolizuje erytromycín a teofylín rovnakým spôsobom. Pri spoločnom podaní sa metabolizmus teofylínu spomalí. Teofylín môže dosiahnuť toxické hladiny.
• Zhoršenie známeho stavu: Príkladom toho je, keď osoba s astmou užíva beta-blokátor. Betablokátory často zhoršujú astmu.
• Idiosynkratické reakcie: Niektoré lieky majú tendenciu spôsobovať nezvyčajné reakcie z dôvodov, ktorým nerozumieme. Príkladom je ruptúra ​​šľachy u pacienta užívajúceho chinolónové antibiotikum, ako je levofloxacín. Chinolónové antibiotiká majú tendenciu spôsobovať ruptúry šliach. Ale nevieme, prečo sú niektorí jedinci náchylní na tento vedľajší účinok alebo ako k prasknutiu dochádza.